Opatrovanie
5. februára 2014
0 Komentárov
Sú ich tisíce. Zdravotné sestry, krajčírky, čašníčky, knihovníčky, advokátky, veterinárky… Všetky majú niečo spoločné – opustili domovy, aby sa v zahraničí starali o chorých a starých. V emočne náročnom postavení migrantky v cudzej rodine ďaleko od domova zarábajú často ako jediné v rodine. Kým v minulosti odchádzali z chudobných oblastí za lepším životom do zahraničia muži, dnes túto rolu vo veľkej miere preberajú ženy.
Najmenej 25-tisíc Sloveniek pracuje v susednom Rakúsku, najobľúbenejšej krajine opatrovateliek. Pracujú často ťažšie ako ich kolegyne v Nemecku či vo Švajčiarsku, kde nie je taká častá požiadavka postarať sa okrem klienta aj o dobytok či záhradu.
Pani Mária Č. opatruje už 16 rokov a Rakúsko vymenila za Nemecko a Švajčiarsko, kam sa chodí na tri mesiace. O seniorov v Rakúsku sa starala od roku 2004, dnes hovorí, že by sa tam už nevrátila. Vyššia životná úroveň v ostatných dvoch krajinách spríjemňuje aj prácu. „Rakúšania vedia zneužívať, že sme pracovité a vieme všetko urobiť, aj preto som odišla. Majú hospodárstva, žiadajú, aby ste robili aj tam. Teraz sa pri Bonne starám o mobilnú babičku s 1. stupňom demencie. Je to v krásnom päťizbovom dome v horách. Treba ju raz za čas okúpať, chodiť s ňou na prechádzky. Má manžela a syna, ktorý býva v tom istom meste. Každý deň mám tri hodiny voľno, babičku si pekne uložím, s rodinou sa dohodnem a idem, kam chcem.“
V istej rodine boli na odchody za prácou zvyknutí, s deťmi pomáhali starí rodičia. Do leta však bol pobyt v inej krajine doménou otca rodiny. Keď sa rozhodol nájsť si prácu v mieste bydliska, odišla z rodiny matka. Otec, 11-ročný syn a 15-ročná dcéra museli nájsť nový model fungovania domácnosti. Aké to je, byť k dispozícii 24 hodín denne neznámemu človeku s jeho rozmarmi, si pani vyskúšala na vlastnej koži. Po dvoch týždňoch to chcela vzdať, ale napokon zostala dva mesiace. Obe ženy si na seba zvykli, pred odchodom jej klientka nakúpila darčeky pre deti. Po návrate domov našla pani chápavejšieho manžela, ako keď ho začiatkom augusta opúšťala. Starostlivosť o dve deti popri zamestnaní mu otvorili oči.
Na východe Slovenska opatrovateľstvo zmierňuje krízu. Masový odchod žien z východného Slovenska do Rakúska, Nemecka, Švajčiarska sa začal po roku 2008. Kým v roku 2005 bola polovica opatrovateliek v Rakúsku z okolia Bratislavy a Trnavy, v roku 2009 začali prevažovať ženy z najchudobnejších oblastí juhu a východu Slovenska.
Výhody opatrovania
Hlavným prínosom pre ženy samotné nie je len viac peňazí. Rozhovory s opatrovateľkami ukázali, že ženám sa zvyšuje sebavedomie. Netreba zabúdať, že ide prevažne o generáciu spred roka 1989, ktorá nebola zvyknutá meniť prácu ani cestovať.
Práve zrelé ženy s dospelými deťmi tvoria najväčšiu skupinu opatrovateliek v zahraničí. Zdôrazňovali oživenie partnerského života, viac sa na seba tešia. Nová práca prináša do ich života nové impulzy, nové témy na rozhovor, viac peňazí umožňuje tráviť spoločný čas kvalitnejšie – s manželmi chodia na dovolenky, wellness pobyty.
Mnohé sa v tejto práci našli. Predtým zažili dvadsať – tridsať rokov v jednom zamestnaní, niektoré mali pocit vyhorenia, posilnený syndrómom prázdneho hniezda, keď deti odišli z domu. Práve táto starostlivosť o staršieho človeka im prišla prirodzená – prejavujú sa v tom ešte tradičné roly – starostlivosť je vnímaná ako doména žien.
Originál článku si môžte prečítať tu:
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173457-zivia-svoje-rodiny-opatruju-v-cudzine/